Hm, nic není jak bejvávalo, nic není jak bylo...
Odhliadnuc od toho, ze sa nachadzam este v polospanku (zobudila som sa len pred par minutami) mam taky divny pocit stale. Dnes. Take tiche zufalstvo, beznadej. ani neviem preco.. hm.. take prechodne....
Skola je o nicom, zajtra idem na 6 (!!) hodinu.... a pak este seminar z Aek... xm, takyto chory rozvrh... Ale sice, ak pride rano ten tovar, co slubili priviezt, bude to este zaujimave...
V ramci dnesnej sikovnosti som si na volejbale vyklbila prstennik na lavej ruke. Ono, mali sme v dvojiciach trenovat prihravky s medicinbalom (akoze rozcvicka, akoze so zatazou) a na mna vysiel Mister... A pri jeho dvoch metroch zivej vysky, tie prihravky lietaju prudko a daleko.. a pri jednej takej sa mi podzvrtol prst.. a ush som si dnes nezahrala... nejako ma nebavilo sediet tam a pocitat ostatnym prihravky (pochybujem, ze sa dostali vobec aj k nejakej hre ;) tak som sa zbalila a sla domov...
Pak su spomienky velmi matne.. bola som na nete... s Ianom som tusim komunikovala cez Icq, a pak som sa odsunula do vedlajsej postele, zavrela oci, az kym ma nezobudili nasi, pri prichode... Co teda nemuseli, aj ked.. no neva...
Nejake fotky som Harrymu slubila, dufam ze budu ako tak pouzivatelne... wa :) moj talent.. xm..
Zatial pojdem, majte sa krasne..
Zavrete oci, odchazim







