Bude ako nebolo..
..alebo, preco pisem sem tam a este aj to musia byt take zvasty, ze sa to neda citat
(pripadne ospravedlnte preklepy medzi y a z, nakolko som este stale pomerne zvyknuta na anglicku klavesnicu a snazim sa opat naucit na tu slovensku ;)
Momentalne by som najradsej sedela, alebo bola spolu s niekym, kto ma ma rad.. len tak bola, drzala ho za ruku a pozerala na zapad slnka (keby nebolo tolko mrakov) oprela sa o neho a z fary sledovala, ako sa zacina stmievat...
...miesto toho ale sedim doma, nanutili mi nejaku veceru (whush.. a ta bageta poobede bola co?) pisem sem, a pocuvam polsky hip hop.. (krasne veci maju... skoda, ze u nas sa to bezne neda pocuvat, aby si clovek vsetko musel hladat pracne a sam..)
wa, teraz tak ist si sadnut na farsky mur... jop.. ale z domu sa teraz nedostat.. zajtra posledny den v skole a pak ush prazdniny, teda, oficialne, neoficialne uz taky treti tyzden..
a, clovek pride po chvilke domov, a hned na uvitanie v novinach miestnych, uzemnospravne zmeny :(
Ostrov. Ktory Trencan by ho nepoznal, kto by na nom aspon raz nebol... pre mladsiu generaciu jednym zo symbolov Ostrova bolo ihrisko, obrovsky drak zo skaly a skalne obluky v tvare srdc... spravne pouzity cas - bolo... Mudri pani mesta a sirokeho dalekeho okolia sa rozhodli, ze nakolko sa meni trat zeleznice, zmeni sa plan letneho kupaliska na aquapark, a tak letne kupalisko plus vsetky ine mozne i nemozne sportove vymozenosti umiestnia do jedneho parku, ktory sa bude nachadzat na ploche terajsieho ihriska, kamennych stavieb, dopravneho ihriska, futbaloveho ihriska az po sportovu halu... to znamena radikalnu zmenu vzhladu tohot miesta...
Ono, je mi to luto, ze to vsetko zburaju (alebo uz zburali? nemam odvahu sa tam ist pozriet.. ) K tomuto miestu sa viaze dost veci.. spomienok, dobrych aj tych nie prave najlepsich..
Na tych preliezkach som preliezla polovicu detstva, branne, vylety, vsetko mozne i nemozne.. sedavalai sme tam s byvalymi kamaratkami, prerozpravali nekonecne hodiny sediac drakovi na chvoste, visiac dolu hlavou na preliezkach... Neskor na bicykloch s kofolou prekecali dalsie hodiny a hodiny o /dolezitych/ veciach.. lezali v trave a smiali sa, rozmyslali, snivali, slubovali.. nejako som si nevedela predstavit, ze to vsetko tam raz nebude, ze tam raz nepojdem, ze tam nebudu stromy, vysoka trava, ten pokoj, to vsetko pekne.. wa.. mozno to pride niekomu ako hlupost, ale mne to miesto vazne bude chybat... :(
nejake fotecky, ale kvalitna je povazliva.. skoda :(
