Telenovela
..presne tak sa teraz citim.. Ako v nejakej sialenej tretotriednej telenovele mexicko-argentinsko-venezuelsko-kolumbijskej produkcie.. Toto sa predsa normalne v zivote nestava... toto prechadza az do absurdity.... (ak budem prilis kecat, nevsimat si to, tri hodiny spanku cloveku obcas skutocne nestacia)
Keby toto niekomu prerozpravam, povie mi, ze som sialena, a ze mam prestat brat tie silne antidepresiva, bo mi z nich sibe... Je to vse neuveritelne...
A po dnesnej noci... ja ush vazne neviem... Pomaly si vazne zacinam mysliet ze za to vse mozem... Taky srdecny telefonat v noci, to dokaze cloveka povzbudit..skutocne... Chapem, ze ma pravo byt rozhorcena, nahnevana..ale kazdy je predsa svojpravny? kazdy dokaze za svoje ciny zodpovedat sam, nie? nema pravo mi tvrdit, ze ja som ho k tomu dohnala... ze som ho donutila, ze mi to robi radost.. ze ci som normalna (to jedine bola pravda, ja nie som normalna.) Toto som bola schopna este pocuvat. Ked ale zacala tocit o Andrejovi.. to uz vazne bolo prilis... prilis.. Co s tym sakra ma Andrej?? Co ma co ona pliest do toho Andreja?? V tej chvili som jej zlozila. Toto vazne pocuvat nemusim.. nemusim..
Lucim sa, zavrete oci odchazim
